DSC01855Chalan stále pred Coming outom, nikto naďalej nič netuší a ani sa o to moc nezaujímam. Nikdy som si nespravil čas, aby som otázku „seba akého som“ riešil a ani som nechcel. Hoci občas som nad tým pomýšľal aké je to život - skľučujúce a aký by to bol pocit keby to o mne vedeli aspoň moji najbližší, no pravdou je, že vždy sa mi darilo problémy tohto typu „hádzať pod koberec“. Veď čo, nie som jediný na svete... Možno sa v tomto začarovanom kruhu vidíš aj ty.

V strede semestra plnom povinností a práce som zavítal na cz/sk gay svetu dobre známy portál. Okrem iného náhoda dala, že som narazil na reklamu venovanú tomuto eventu. Občas vám život poskytne náhody, ktoré vedú k veľkým zmenám. V momente som rozmýšľal, či by to nebola dobrá príležitosť spoznať ľudí ktorí ma nepoznajú, ale predsa sú na tom rovnako ako aj ja. Na splav som chcel ísť už dávnejšie a toto mohla byť tá správna príležitosť. Organizátorovi Marekovi (ktorému patrí obrovská vďaka za jeho dokonalé organizačné schopnosti J) som dokonca písal, že či je možné sa zúčastniť hoci som zo Slovenska. „Samozřejmě, nevidím důvod proč bys neměl jít na vodu s náma“, znela odpoveď. Všetky potrebné okolnosti som vybavil a život plynul ďalej v utajení bez povšimnutia. V osudné ráno sa zobúdzam s pocitom, že som toho veľa nenaspal a vo vlaku do Brna tento pocit pretrváva. Vždy som sa vnútorne stresoval, ale musím priznať, že taký strach ako som mal vtedy, keď bolo tesne pred spoločnou stretávkou mávam málokedy. To je už tak, keď niečo býva po prvý krát v živote. Po stretnutí strach síce opadol no čím ďalej tým viac ma zvieralo napätie, aké to bude sa na pár dní konečne na nič nehrať, naproti tomu ako to hrám už takmer celý život.

DSC01878Zaujímavé bolo, že moje očakávania sa aj naplnili, aj nenaplnili. Ako zástupca skupiny „gay v utajení“ som tam bol v menšine, ak nie jediný. Väčšina chalanov boli sympatický, mladí a hlavne už vyšli zo sklepa so svojou orientáciou. Zo začiatku to bolo pre mňa ťažšie, kluci sa ničím netajili, o svojej orientácii často v dobrom vtipkovali. Nevedel som sa im chytiť na ich notu, nikdy som totiž tento „way of talking“ nezažil. Hanbil som sa čokoľvek povedať... A presne v tejto zdanlivej nevýhode sa mi začala objavovať krása tohto výletu. Nebolo to dávno čo som v slovníku vyhľadal slovo queer a jeho preklad znamenal byť zvláštny/iný. Netrvalo dlho a zistil som v čom je rozdiel medzi mnou a nimi.... Bolo to v tom, že oni si žili v slobode s tým, že sú iný/zvláštny alebo akokoľvek ináč by ste to nazvali, bolo by im to jedno. Boli na to pyšný čím a kým sú. Každou hodinou výletu som pochopil, že si žijú nekonečne krát voľnejšie ako ja a toto, pre mňa zdanlivo zakázané ovocie, sa mi akosi príjemne zapáčilo. A ako to už býva evolučne v ľudskom mozgu, ak sa vám niečo páči, tak by ste to chceli mať taktiež pre seba.

Samotný splav rieky Vltava bol očarujúci, vymeniť mestský smog, ruch a stres za čerstvý vzduch, nádhernú prírodu, relax a spoločnú zábavu prospelo istotne každému účastníkovi vodáckeho zájazdu. Hneď v deň príchodu sme si pobrali každý vlastné sudy a loďky na splav po rieke. Prvou zastávkou po pol dni príjemného pádlovania okolo krásnej prírody južných Čiech bolo mestečko Rožmberk. Najväčší dojem na mňa spravila prechádzka po večeri na vyvýšenú oblasť mesta, kde sme vyfotili prvú spoločnú fotku. Návšteva nádherného Rožmberského hradu, ktorý je pokiaľ si pamätám národnou kultúrnou pamiatkou bola očarujúca a panoramatický výhľad odtiaľ bol ťažko slovami opísateľný. Večer sprevádzali spoločné herné aktivity i keď na mnohých z nás prišla čoskoro únava. Príchod do Českého Krumlova ako ďalšej destinácie na zozname bol právom zaslúžený. Celodenná makačka, ale aby sa nepovedalo, tak mnohokrát sme sa nechali inšpirovať okoloidúcimi rafťákmi a taktiež sme odložili pádla a aspoň na chvíľu sa nechali unášať prúdom rieky vychutnávajúc si malého šlofíka. V Krumlove nás čakali klasické české uličky plné zaujímavých obchodíkov, miestne královské záhrady, medvede v medvedím příkopě a samotný zámocký komplex. Krajší výhľad tohto typu som nikdy nezažil. Český Krumlov, Rožmberk a ostatné očarujúce miesta v Českej republike, sú pastvou pre oči pre každého správneho vodáka.

DSC01911O to viac keď si môžete vychutnať pohľad na tieto divy priamo z vašej loďky na rieke. Nepostrádali sme ani adrenalínové zážitky vo forme strachu či prežijeme ten a ten jez a či znovu nebudeme musieť vylievať vodu z lode. Osobne sme sa cvakli asi trikrát, pocit príjemný aj nepríjemný. Najväčšiu (škodo)radosť však všetkým robilo ak sa scákal niekto iný než vy. Dobrá nálada a pekné počasie dalo aj občasné spoločné kúpanie. Občas sa ozval piskľavý hlások, Mareka ktorý si koledoval o ďalší vodný útok od ostatku posádky po tom čo vystúpil z kanojky a všetkých ocákal vodou. Poriadne nás boleli zadky z drevených prkien. Otlaky na prstoch rúk či nôh boli samozrejmosťou, ale to všetko patrí k dobrému vodáckemu výletu. Po boji s riekou nechýbala výdatná česká kuchyňa a spoločná reč pri kofole. Pred spaním sa konali v rôznych chalanských izbách preteky o tom kto koho porazí v kartách, v Bangu, alebo v Mestečku Palermo. Pikoškou bolo, že v noci to len tak vŕzalo posteľami... a nie, príčinou (väčšinou J) neboli vzájomné prejavy lásky no skôr nenaolejované skrutky a staré drevo. Niekto sa vyspal, iný nie no vodu sme v zdraví prežili všetci. Proste dokonale strávený víkend, bez väčšieho problému a v partii dobrých ľudí. Fotoreport predpokladám povie o vizuálnej stránke akcie omnoho viacej. Veď predsa je len lepšie raz vidieť ako tisíckrát počuť.

Hoci som už doma a ešte som stále neprešiel Coming outom, musím povedať, že som sa vďaka vodáckému výletu posunul vo svojom živote o výrazný krok dopredu. Nielen, že som našiel niekoľko veľmi príjemných nových kamarátov, ktorí to o mne jednoducho vedia, ale hlavne som nepriamo pocítil aký je to úžasný pocit neriešiť takú banalitu akou je odopieranie toho kým vlastne som. Na chalanoch bolo jednoducho vidno aký sú v živote po tomto kroku šťastnejší, otvorenejší, s väčším nadhľadom a taktiež nemajú už strach z budúcnosti. Takže komu chýba odvaha sa ukázať svetu čím vlastne je, tak akcie GaTeu sú ten správny katalyzátor pre uľahčenie rozhodovania sa o tak ťažkých krokoch v živote, akým je priznanie o sebe samom. Tak mi držte palce!

Na záver: Snažil som sa popísať svoj zážitok a dojem z vodáckeho výletu. Snažil som sa byť čo najviac úprimný, keďže GaTe je organizácia, ktorej cliché heslo „Nejsi na to sám“ sa nesie v duchu prekonávania neľahkého životného obdobia, som rád, že som sa mohol zúčastniť a zistiť, že dokáže pre mňa a možno aj pre teba byť svet príjemnejším miestom. V jednote je sila a taký jednoducho sú členovia GaTeu :)