kaminky15„I surprise whole to world" – pamätná veta, ktorú som vyriekol keď som zmaturoval. Ale ako, čím môže prekvapiť celý svet mladý 21-ročný chalan, takmer bez práce, peňazí a nejakého zmyslu života? Zaujímavé. Ale poďme pekne po poriadku.

Volám sa Jaro, mám 21 rokov a stalo sa mi to tiež. Zistil som, že som gay. Čo už, aj taký sú. Ale prečo práve ja a nie môj brat alebo niekto iný? Prečo ja mám mať problémy v živote a musím to mať potom ťažšie? Nepochopené. Dusiť to všetko v sebe, rodičia rozvedení, otca si nepoznám, rozpad rodiny, brat sa odsťahoval, ako som v úvode spomenul žiadna práca a peniaze a nejaké radosti života boli niekde za kopcami ďaleko a to ani nečakali na mňa! Proste neustále prázdno v srdci a smútok boli u mňa normálne.

Môj príbeh začal asi keď som mal 12 rokov. Išlo o nevinní rozhovor s kamarátom vonku na lavičke. Pýta sa ma, či už mám spermie. Ja som mu na to, že neviem a ako to mám vedieť? On mi na to, však si ho vyhoň a budeš vedieť. No tak som to večer v sprche skúsil. Bolo to príjemné. O to mi to bolo krajšie, keď som myslel pri tom na nejakého chlapca. Totiž to, som už v svojich 12-tich rokoch zistil, že asi nie som kompletný, keď sa obzerám za chlapcami, všímam si ich tvár, telo, postavu, zadok... skutočne som uvažoval, či je to normálne. Hmmmmmmm....... Čas plynul a bolo to pre mňa stále ťažšie. Povedať niekomu, že som iný? To nikdy! Ako by sa na mňa pozerali? Však by ma hneď zatratili. Nie, dusil som to stále. Počas tých rokov som skúšal nejaké nadviazanie kontaktu s dievčatami a pokusy o zblíženie, ale márne. Ja som za toho inteligentného a brat za krásneho. Nemal som šancu. A tak som sa začal viac zaujímať o tematiku homosexuality. Čítal som si rôzne články na internete, začal som si prezerať gay stránky a videá a páčilo sa mi to. Ale stále tu bol problém, čo ak mi na to niekto príde, čo ak si to niekto všimne čo robím na nete? A bude vážny problém a to nechcem. Stredná škola a zase heterosexuálna pretvárka, vydržím to, nevyzradím sa alebo to vzdám, skúsim, čo mi na to povedia v triede alebo čo? Nebojte sa, pretvárka sa podarila i keď som sa musel veľmi pretvarovať, lebo sa mi jeden spolužiak fakt páčil, bol sympatický a milý ale nič som na neho neskúsil, radšej. A mám po strednej škole...

Čas plynul a dnes mám na krku 21. A stále si hľadám chalana na vzťah ale jasné, že tajne, nech nikto z rodiny nič nevie a ani nič netuší. Net, zoznamky... nič zaujímavé, nič pre mňa....smútok, opäť som asi zlyhal...

ALE POTOM TO PRIŠLO: 25. november 2009 úplne zmenil môj život. Napísal som jednému krásnemu chlapcovi, že sa s ním chcel zoznámiť (najprv po nete a potom možno aj osobné stretnutie) a on súhlasil. Najprv sme si písali o všedných veciach každého dňa, škole, živote, o sebe, akí sme, čo nás baví a písali sme si a vtedy som zistil, že je skvelý, rozumie mi, podporuje ma a cítil som k nemu viac ako len nejaký povrchný kamarátsky vzťah. Pomenili sme si fotky a ja som sa mu skutočne páčil :-), konečne úspech aspoň u niekoho. Denno-denným volaním si spolu, písaním si som k nemu stále cítil niečo viac a vtedy som zistil, že som rozhodnutý, je to on s kým sa mi tak páči, ktorý si ma získal a pre ktorého som ja úplne zmäkol. Moje neustále večeri až ponocovanie si všimla babka a tak mala záujem zistiť, s kým si to stále telefonujem, kto to je, ako som ho našiel a tak. Ona asi žiarlí. Na ďalší deň volala tete a pýtala sa, že či niečo o tom nevie ale ona nemala ani predstavu...

Áno, som gay, už to teraz viem isto. Po 9 dňoch neustáleho písania si, sme sa aj stretli osobne u mojej rodiny v Zlíne. Ešte ale predtým som rodinu trošku pripravil na niečo, nie aby boli šokovaný. Oznámil som tete, že do Zlína za mnou príde kamarát z Prahy. Povedala mi, že vie len toľko, že vraj si neustále s niekým píšem a telefonujem na nete. Išli sme spolu po schodoch do obchodu a pýtala sa, že či to je kamarát a ja na to, že kamarát nie. S úsmevom na tvári to skúsila opäť, či je to priateľ? Hmmmm, a ja som s úsmevom na tvári povedal, že áno, je to môj priateľ... neviem prečo, ale nebolo jej to ani trošku čudné, tak sme šli do obchodu a trošku sa o tom porozprávali, ale všetko bolo v pohodičke. Zase celý týždeň predtým som s tetou a ujom zo Zlína srandoval o gayoch, homosexualite a tak. Oni si skutočne mysleli, že ja srandujem, až mi ujo povedal, že neuverí, pokým neuvidí... :-) xixi mal možnosť vidieť.

Stretnutie bolo krásne. Ani sme sa nezoznámili ale sme si dali hneď pusu, to ma úplne dostalo. Je krásny, je to Anjel. Potom sme šli k mojej rodine na chvíľku, kde som ho s hrdosťou predstavil ako môjho „priateľa." Všetci sa usmievali a súhlasili s tým, že je to moja voľba. Bolo nám spolu fajn, večer sme strávili spolu a sami xixi. Nasledujúci deň som mu ukázal krásne mesto Zlín. Držali sme sa za ruky a ja som bol ako v siedmom nebi. Zaujímavé bolo pozorovať ľudí, ako na nás reagujú a s údivom čumia, no na smiech, asi ešte nikdy nič také nevideli, čo už, my sme sa nebáli dať pred druhými najavo akí v skutočnosti sme... Ale všetko krásne raz končí a tak sme sa museli rozlúčiť spolu. On išiel domov do Prahy a mňa čakala cesta na Slovensko, ale moja cesta bola zasnená a vtedy som pocítil, čo znamená byť skutočne zamilovaný. Čím som bol ďalej od neho, tak moje srdce krvácalo a dodnes krváca, keďže nie sme spolu ale delí nás 600km!!! :-(

A prečo sa mi tak strašne páči a čím ma zaujal? Jeho povahové črty: milý, príjemný, priateľský, empatický, poradí, pomôže, chápe ma, je úžasný, šikovný, vie ako to v živote chodí a on sa určite nestratí... Jeho iná stránka: je to Anjel. Jeho krásna tvár, žiarivé očká, cool vlasy a tá prekrásna obratná pusa čo dokáže... Som skutočne hrdí na to, že ho mám a všetci mi ho môžu závidieť, krajšieho niet!
Nasledujúce ráno však prišla obrovská depresia na mňa, uvažovania, či som sa mu skutočne páčil, aký bude náš vzťah takto na diaľku, či to krásne nebude chcieť skončiť?! V práci som veľmi plakal (pracujem v škole) a deti nechápali. Sme si ale telefonovali a všetko riešili spolu, tak som to zvládol.

Vianoce som strápil u brata v ČR a tak sme sa dostali na túto tému a ja som mu povedal, že som G. On mi aj s priateľkou povedali, že si to mysleli, len čakali kedy to ja oficiálne poviem :-), pokiaľ ja som spokojný, oni budú tiež.
... nedávno sme S Tonym (tak sa totiž volá môj chlapec) spolu boli tiež, moje srdce plesalo radosťou keď som s ním bol. Keď som s ním, je mi krásne, fayn. S nikým mi nie je tak dobre ako práve s ním...
Každý večer sa teším, keď sme spolu na skype. Keď sa počujeme, keď sa vidíme.

Som šťastne a krásne zamilovaný! vďaka Tonymu...

Každý má své slabosti...
...mou slabostí jseš Ty, Tony...